Občas sa zúčastňujeme na rôznych akciách členských ale aj iných organizácií, krátku správu a fotky z akcií nájdete nižšie ...
Účasť na zasadnudí UFO sekcie SFK Orión 2009
Účasť na zraze Vodikárov v Prahe 2008
Účasť na zraze Vodikárov v Prahe 2007
Prednáška zo série Voľná energia 2007
Návšteva Slnečného Observatória v Hurbanove
Prednáška Voľná energia v UFOsekcii Orion
Návšteva Astronomického kabinetu v NZ
Návšteva Hvezdárne a planetária v Hurbanove
Voľná energia - pravda alebo fantázia
Voľná energia - pravda alebo fantázia v Komárne
Kozmonaut Ivan Bela v Nových Zámkoch
Zasadnutie Komárňanského klubu
Košický Stredoeurópsky Kongres 99
Košický Stredoeurópsky Kongres 98
Ustanovujúce stretnutie UFO klubu Nitra
Novo Zámocké Rio de la Nitra 98
Košický Stredoeurópsky Kongres
Ešte len bude ...
Zakrátko doplním ...
Zakrátko doplním ...
Zakrátko doplním ...
Zakrátko doplním, zatiaľ aspoň fotky ...
Najprv to s mojou účasťou vyzeralo všelijako, priateľ s autom sa vyhováral, že nestíha svoju prácu, proste že nemá čas ísť do prahy. Našťastie sa mi ozval jeden nadšenec a výskumník z Nitry, že on má voľné miesto v aute. (Toho času azda môžem povedať dobrý priateľ a veľmi vzácny dobrý Človek) Niečo podobné môžem azda povedať o všetkých čo sme sa tam stretli a bolo nás tam neúrekom. Konečne sme sa videli, nielen ako dovtedy písať si cez internet, osobný kontakt sa nedá nahradiť ničím. Že sme si toho mali čo povedať svedčí aj to, že hneď večer v deň príchodu sa dlho do noci diskutovalo po skupinkách. Dobré pivko to naše nadšenie zo stretnutia a pohodu len upevnilo. Druhý deň kolotoč ukážok, prednášok a živých diskusií pokračoval tiež v super nálade. Nakoniec môžete si fotografie pozrieť v sekcii Voľná energia / Praha 2007.A ten môj priateľ, keď som mu to všetko rozprával nakoniec ľutoval, že nešiel so mnou, vraj sa bál, že to bude drahé ...
WUMa.
O voľnej energii sme v klube už viackrát hovorili, ale tentoraz sa to Waldo Urminský rozhodol urobiť trochu inak. Zrejme sa nechal inšpirovať, pretože si pripravil počítačovú prezentáciu s kopou obrázkov a textov. Svojich poslucháčov síce nechával trochu čakať, ale nakoniec mali jeho prednášky opäť len lepšiu úroveň ako tie staršie. Tentoraz boli hlavne o Nikolovi Teslovi, geniálnom vedcovi, ktorý sa zaoberal neobyčajnými experimentmi s elektrickou energiou už na prelome 19 a minulého storočia. Jeho vynálezy by sa dali rozdeliť na dve skupiny – uznávané a neuznávané. Medzi uznávané patria napr. alternátor, viacfázový rozvod elektrickej energie či vôbec striedavý prúd, ktorý bezvýhradne nahradil Edisonovský jednosmerný.
Hlavným Teslovým cieľom bolo však zaviesť bezdrátový prenos elektrickej energie pomocou tzv. longitudálnych vĺn. Pokusy v tomto smere úspešne uskutočnil, ale nebolo mu umožnené pokračovať v nich. Chcel toho dať ľudstvu oveľa viac, ale jeho vynálezy príliš vystrašili mocných tohto sveta, dokonca natoľko, že sa postarali prakticky o vymazanie jeho mena z dejín. Krátko po jeho smrti zhabali všetky materiály agenti FBI a dodnes takmer nič z nich nebolo zverejnené. Podľa dostupných správ sú státisíce stránok Teslových poznámok držané v Oppenheimerovom centre v Los Alamos pod pevným zámkom. Skôr vám tam dajú k nahliadnutiu plány na výrobu vodíkovej bomby než čokoľvek z Teslových záznamov. Pritom je zrejmé, že americká strana ich tajne využíva. Nikdy verejne nepriznala, či napr. konštrukcia systému HAARP, ktorá vzniká na Aljaške a údajným cieľom výskumu polárnej žiary, nejakým spôsobom súvisí s Teslovými pokusmi z prvej polovice minulého storočia. Jeho neuznaných vynálezov je však oveľa viac, presnejšie, nikto presne nevie, koľko toho vlastne Tesla do konca života vymyslel.
Ale nielen o Teslovi Waldo hovoril. Stručne zhrnul aj svoje výskumy v oblasti voľnej energie a testatiky, ktoré smerujú k výrobe zariadenia, ktoré by mu umožnilo získavať elektrickú energiu zdarma. Waldo v minulosti experimentoval napr. s tzv. Beardenovým MEG-om, zdokonaleným transformátorom, ktorý vlastne predstavuje akýsi nekonečný, uzavretý okruh, do ktorého stačí dať vstupný impulz a potom už produkuje energiu sám (aj o ňom už bola v ORIONe reč).
V súčasnosti sa však zameral na konštrukciu magnetického kotúča, akéhosi magnetického „perpetuum mobile“. Podobných zariadení už na svete existuje viacero a úspešne fungujú. Ich účinnosť zatiaľ nie je až taká veľká, ale ďalšie výskumy by ich mohli vylepšiť. Ale na tom isté vplyvné kruhy nemajú záujem. Takéto zariadenie pripojené na generátor striedavého prúdu by totiž umožnilo vlastníkovi odpojiť sa od verejnej rozvodnej siete. U jedného by sa to dalo zniesť, aj u stovky, ale keby si také zariadenie zhotovilo či kúpilo napr. niekoľko tisíc ľudí, to by už bolo na zamyslenie.
Andy.
Je tradične záverečnou schôdzkou klubu v danom roku, na ktorej sa stretáva väčšina členov, teda aspoň tí, čo to majú blízko. Tento rok sa však NC konal netradične v priestoroch Odborného oddelenia, pretože zasadačka bola obsadená. Ale to vôbec nevadilo, naopak, skvele sme sa bavili a keďže sme mali menšie stoličky, mali sme k sebe akosi bližšie. Prišlo nás vyše dvadsať, a to neprišli všetci, čo slúbili. Hlavným prípitkom bola opäť po rokoch conanovica, ktorú vyhral Ondro Trepáč v súťaži „Ve stopách Conana“. Na večeru sme si dali vynikajúci bravčový perkelt s haluškami, ktorý spoločnými rukami stvorili Marta a Ferko Trepáčoví. Chutil tak, že okolo 22.00 už z neho nebolo nič. Opäť sa robil novoconský kvíz, ktorého otázky pochádzali z posledných čísiel fanzinu. Vyhrala ho Evka Seková, ktorá zdá sa, jediná fanzin číta. Potom sa odovzdávali Čestné uznania za dlhoročnú prácu v klube.
Každý sa inač tvári pri smiechu ...
Toto je najvernejší člen Asociácie, predseda UFO sekcie SFK ORION Štefan Procházka.
Domov sme sa rozchádzali nad ránom a boli sme veľmi spokojní, takí spokojní, že sme sa rovno dohodli urobiť si akési dozvuky. V chladničke totiž ostalo veľa tekutín ...
Andy.
Bola to akcia, ktorú na popud AUFOB organizoval SFK Orión v spolupráci s AUFOB, ktorá oslavovala 10. výročie svojho vzniku. Knižnica poskytla tejto akcii priestory a tá, aj keď s určitými komplikáciami nakoniec bola a pomerne dosť dobre sa vydarila, hoci mohla sa aj lepšie. Bolo to dané hlavne tým, že neprišli viacerí hostia, ktorí mali prísť. Najviac sme sa tešili na Mira Karlíka z Trnavy ktorý však naše pozvanie jednoducho ignoroval. Aj keď prišli viacerí hostia, dokonca aj z Bratislavy, nakoniec to celé zostalo na pleciach dvoch prednášateľov, Waldo Urmínsky (člen vedenia AUFOB) a Ondrej Trepáč (predseda SFK Orion), ktorí si pripravili prednášky a tiež záhadologický kvíz. Prednášky sa týkali činnosti AUFOB za uplynulých desať rokov, voľnej energie, tajných projektov ruského letectva a napokon školenie ako sa správať pri kontakte s ufologickými a inými paranormálnymi javmi. Záhadologický kvíz vyhral podpredseda UFO sekcie SFK Orión Zoli Gergely.
Zatiaľ nieje jasné, či sa UFOcon bude konať tradične každoročne, alebo len každých desať rokov. Uvidíme ...
Andy.
Tohtoročný Piknicon sa konal 15. júla na tradičnom mieste – piknikovisku na čerešňovej ulici za veľmi príjemného počasia. Začal už popoludní a napodiv sme sa zbierali pomerne rýchlo, aj keď nás neprišlo nijak zvlášť veľa – dokopy 16 ľudí a jeden pes. Ale ukázala sa napríklad bývalá členka klubu Angelika Halásová (jej otec Janko trvalo členom). Znovu sa tradične opekalo, popíjalo, hral sa futbalový zápas, volejbal (aj keď vietor ho trochu komplikoval), vtipkovalo sa, politizovalo. Akurát Ondro Trepáč sa do všeobecného šantenia príliš nezapájal – bol po chorobe a väčšinu času presedel na svojej rozkladacej stoličke v tieni stromu a s fľaškou minerálky v ruke ticho závidel ostatným, ktorí sa napchávali opekanými klobáskami a zalievali ich kvantami piva a vína.
Okolo 20.00 sme zaregistrovali, že došli zásoby, načo Evka Seková zavelila k odchodu do pivárne, kde sme Piknicon úspešne zakončili. Rozchádzali sme sa spokojní a želali sme si, aby sa aj iný vydaril aspoň takto dobre ...
Andy.
Aj keď tému Slavo Chren tak trochu načal už vo februári pri téme Tajomstvo letopočtov, teraz ju dosť dôkladne rozviedol. Podľa jeho záverov Adam a Eva boli dva kmene (jeden patriarchálny a druhý matriarchálny) , ktorých spojením kedysi okolo roku 5300 p.n.l. vznikla prvá kultúrna civilizácia niekde v priestore pod Kaukazom a odtiaľ expandovala do ďalšieho sveta. Po nich nasledovali kmene ich potomkov (Matuzalém, Abrahám, ...), pričom vek oboch týchto pánov znamená počet rokov existencie týchto kmeňov. Z týchto sa vytvorili aj veľké civilizácie staroveku (Sumer, Harapa, ...). Slavo samozrejme uznáva, že ľudské spoločenstvá a osídlenia existovali po celom svete už dávno predtým, ale podľa neho to ešte boli len akési primitívne tlupy lovcov a zberačov, až Adam a Eva priniesli svetu čosi ako prvý organizovaný štátny celok.
Okolo tejto v skutku fantastickej hypotézy sa rozbehla diskusia, a pretože nás bolo až nečakane veľa, bola aj poriadne ohnivá. Možno aj preto, že to mala byť jediná septembrová beseda.
Andy.
Po roku sme sa opäť vybrali do Hurbanova ale tentoraz nie do hvezdárne lež do slnečného observatória, ktoré sa však tiež nachádza v objekte hvezdárne. Našim sprievodcom nebol nik iný ako jeho šéf Dr. Marián Lorenc (na obrázku celkom v pravo), ktorý nám urobil zasvätený výklad.
S.O. obsahuje niekoľko budov. V dvoch pomerne nových sú namontované zaujímavé zariadenia : slnečný ďalekohľad a slnečný spektrometer, ktoré na seba priamo nadväzujú. Zo slnečného spektra je možno vyčítať množstvo údajov o slnečnej aktivite, teplote či zložení povrchu našej hviezdy. Samozrejme sa to dá len vtedy, ak je Slniečko vidieť, čo pravda počas našej návštevy nebolo. Naopak, pršalo. A tak sme sa pobrali domov skôr ako sme pôvodne plánovali. Neskôr sme si to aj vyčítali, mohli sme tam ostať dlhšie, s Mariánom sa výborne debatovalo. Škoda, raz to možno napravíme.
Andy.
Za seba dodávam, náš predčasný odchod mňa a Jana Csucsora dvojnásobne mrzel, nakoľko Mariánovi sme chceli k jeho sviatku zablahoželať. Obaja sa sním osobne dlhé roky poznáme, Janko z čias jeho štúdia astronómie a ja tiež z obdobia mojej mladosti, kedy som sa plne venoval Astronómii. Nuž sme mu aspoň potriasli pravicou a odovzdali fľašku ...
WUMa.
To sme tu už pätnásť rokov ? Táto otázka rezonovala celý ten decembrový (12.XII.2003) večer, keď sme sa znovu stretli v spoločenskej miestnosti knižnice. Akoby sa nám ani nechcelo veriť, že sme to tak dlho spolu vydržali.
Ale je to tak ! Klub priateľov vedeckej fantastiky, alebo SFK ORION zavŕšil už 15 rokov svojho fungovania. Svojho úspešného fungovania. ORION je klub, ktorý v slovenskom ale i Česko – slovenskom fandome niečo znamená, nie sme len taký nejaký klub, o ktorom nikto nič nevie. Naopak, meno ORION má zvuk.
Tých dlhých pätnásť rokov, to sú stovky klubových stretnutí, besied, prednášok, videoprojekcií, , desiatky účastí na rôznych conoch, ale aj štyri desiatky čísiel klubového fanzinu ORION. A to sa nedá bez pevnej súdržnosti členov klubu, vzájomnej pomoci a tolerancie, bez ochoty urobiť nezištne aj niečo naviac, niečo, čo urobiť nemusím, ale chcem.
NOVOCON 2003 sme oslávili ako sa patrí. Zábava bola skvelá. Ale to je u nás v klube vždy. Poprajme si, aby bola ešte ďalších pätnásť rokov.
Andy.
Ja za Asociáciu dodávam, že to bolo zároveň piate výročie vstupu UFO - sekcie SFK ORION do asociácie a som rád, že tak veľa členov Asociácie sa zúčastnilo tejto vydarenej akcie. Prajem SFK ORION nie ďalších pätnásť ale najmenej tridsať rokov.
WUMa.
Waldove výskumy voľnej energie sa pomaly stávajú u nás v klube tradičnou témou, to jej však neuberá na zaujímavosti. Waldo zvykne prísť vždy s niečím novým. Tentoraz prišiel s druhým magnetickým „vozíčkom“ a predviedol nám, ako by sa gulička pohybovala, keby ich bolo viac za sebou. Fungovalo to, oceľová gulička pekne vyliezla po koľajničke hore, svojou voľnou energiou prekonala silu magnetov, padla na ďalšiu koľajničku, zasa pekne vyliezla hore do kopečka a znovu išla ďalej. Škoda len, že tam už nijaký ďalší „vozíček“ nebol, určíte by pokračovala nerušene vo svojej voľnej krasojazde. Ale veľa záležalo na presnom nastavení magnetov. Ako náhle sa s nimi pohlo, bol problém.
Podstatne viac času sme však znovu venovali MEGu – bezpohybovému elektromagnetickému generátoru (tiež som už o ňom písal a dúfam, že budem ešte aj v budúcnosti !). V jednom z novších čísiel WM-magazínu je totiž vyobrazený prvý funkčný MEG vyrobený v Čechách ! Je podľa všetkého druhý na svete – prvý vyrobil sám vynálezca Bearden. Samozrejme, nejedná sa o nejaké gigantické zariadenie napájajúce celú dedinu. Nie, je to obyčajný malý trafák s magnetom, ktorý poháňa jedinú žiarivku. Ale zato ju poháňa permanentne, bez „vonkajšieho zásahu“, tj. Bez pripojenia na sieť. Pracuje na princípe uzavretého okruhu a dodáva energiu sám sebe! Tí Česi, čo ho dali do kopy vymysleli aj istenie proti prehriatiu.
Waldo pracuje na vlastnom MEGu a v čase besedy ho mal už takmer hotový. Niečo mu ešte chýbalo dokončiť, preto ho nemohol doniesť, ale je to len otázkou času. A aj peňazí, pretože Waldo nemá nijakého sponzora. Všetky svoje výskumy si samofinancuje, čo pre človeka s rodinou nieje nijaký špás.
Ale nie len o MEGu bola reč. Waldovou ďalšou záľubou je Testatika. Ide vlastne o pohyblivé elektrostatické generátory, ktorých bolo skonštruované a patentované slušné množstvo. Ak sa o nej chcete dozvedieť, mailnite Waldovi , poteší sa. Alebo si zožeňte WM-magazín a prečítajte si čo sa tam o nej píše.
Andy.
Stretli sme sa v o niečo posilnenej zostave ako inokedy v novej zasadačke knižnice. Schádzali sme sa trochu pomaly, ale zato sme potom o to dlhšie vydržali. Hosťom NOVOCONu 2002 bol náš sponzor Marián Buda z Bratislavy, ktorý nám kopíruje náš fanzin a mám taký pocit, že sa cítil dobre. Ale to asi všetci, čo sme tam boli. Prišiel aj ďalší Tibor Hajtman z Hurbanova. Po tradičnom prípitku a fajnovom guláši (varil ho znovu podpredseda UFOsekcie Zoli Gergely, ale tentoraz v kuchyni u Petra Petráša) sme si tiež tradične zakvízovali. Tentoraz sa však otázky netýkali ani románov, ani filmov, bola to taká všehochuť, hlavne z astronómie, astronautiky, dejín vynálezov a pod. Vyhral to Miloš Vojtek. Po menších problémoch sa nám podarilo naštartovať Lacovo video a pozreli sme si opäť nášho známeho Pána Prstenov I. V českom dabingu to bolo celkom príjemné, nebolo treba čítať titulky a napr. celkom pekne vyznela elfština v podaní Aragorna a Arwen.
No a popri tom sa klasicky blblo – vtipy, historky, dobré jedlo a dobré pitie nás držali pohromade až do pol tretej v noci. A všetci, ktorých som na druhý deň stretol svorne tvrdili – bolo to fajn.
Andy.
Tento rok s poznámkou DESIATY – JUBILKEJNÝ. Veru, ani sa to nezdá, ale už celé desaťročie sa stretávame pravidelne v tom istom čase väčšinou na tom istom mieste pri rieke Nitre, aby sme si trochu oddýchli, uvoľnili sa, odviazali, posedeli pri ohníku, opiekli si špekáčiky alebo navarili guláš, popili dobrého vínka či pivka a poprípade sa aj osviežili vo vodách rieky. Ale na tohtoročný PIKNICON asi budeme spomínať dlho. Ani nie tak preto, že bol jubilejný, ale preto, že bol prvý zmoknutý! Práve teraz nás po prvý raz zradilo počasie. Možno sme si vybrali zlý dátum – 13. 7. 2002!
Asi po troch, inak celkom príjemne strávených hodinách, nás z nášho miesta pri rieke vyhnala silná búrka. Premočení do nitky sme sa najprv uchýlili do neďalekej autobusovej čakárne a keď búrka prešla, rozišli sme sa domov poprezliekať sa, aby sme sa mohli znovu stretnúť v jednej z početných novozámockých krčiem, kde sme pokračovali v posedení. Nebolo síce úplne ono, ale ísť domov nadobro sa nám nechcelo.
Andy
Tiež sme tam už viackrát boli (väčšinou neplánovane a vždy tam boli perfektné akcie, napr. pozorovačky zatmenia Slnka či Mesiaca) ale jeho vedúci a náš kamarát Tibor Mézeš sa nám celkom potešil a pripravil nám možno ešte zaujímavejší večer, než sme mali v Hurbanovskej hvezdárni – a síce pozorovanie Slnka, presnejšie slnečných škvŕn, pozorovanie mesiaca a napokon aj hviezd, ktoré boli vďaka jasnej oblohe krásne vidieť(keď sme boli v Hurbanove, pršalo). Pozreli sme si aj nejaké filmy z videa, výborne si pokecali akurát škoda, že nám Tibor nedovolil založiť si ohník a posedieť pri ňom.
Andy.
V minulosti sme tam už viac krát boli, ale medzi časom nám do klubu pribudli ľudia, ktorí tam ešte neboli, a tak sme sa tam 7. júna opäť raz po rokoch vydali. Zišlo sa nás pomerne dosť, cesta vlakom bola celkom prijemná, vo hvezdárni nás už čakali, usadili sme sa v planetáriu (aj keď tie kreslá neboli nijak zvlášť pohodlné) a vypočuli si prednášku člena Astroklubu v Hurbanove p. Bujdosa, po chvíli sa rozprúdila celkom zaujímavá debata na rôzne témy súvisiace s vesmírom, jeho vývojom, budúcnosťou, ale i mnohými javmi, ktoré sa v mrazivých hlbinách nedávno objavili – napr. zrážky galaxií, objekty Kuiperovho pásu, tmavá hmota, a pod. Bolo toho dosť a popravde povedané, náš sprievodca ani nevedel na všetky naše otázky odpovedať. Zrejme nečakal, že bude mať tú česť s ľuďmi, ktorí nie sú v astronómii úplne blbí. Škoda, že nás nezverili nejakému študovanému a sčítanému astronómovi. Asi by sa musel menej hanbiť za svoju nevedomosť a menej často používať slovko „neviem“. Po prednáške sme sa ešte boli pozrieť na starú budovu hvezdárne, ale dovnútra nás nepustili, tak sme si urobili spoločné fotky a pobrali sa domov
Andy.
Prvý, a zrejme aj posledný raz, sme našu záverečnú klubovú schôdzku odbavili v dočasných priestoroch oddelenia v CK Nábrežie. Možno aj to bolo na vine, že v poradí už trinásty nebol tak personálne obsadený, ako tie doterajšie. Po vlaňajšej pauze sme sa vrátili k nášmu osvedčenému Novoconskému gulášu, ktorý nám znovu navaril náš osvedčený šéfkuchár Zoli Gergely. Podaril sa mu, ale bolo nás akosi primálo na to, aby sme ho dokázali všetok skonzumovať. Ako hlavný bod programu sme si urobili kvíz o fľašu šampanského na tému „Určite som tam už bol...!“, t.j. k zemepisným a miestopisným názvom zo SF románov a filmov priradiť správne názvy. Vyhrali Jožo Hučka s Evkou Sekovou, (uhádli13 správnych odpovedí z 25-tich) ale so šampanským sa pekne podelili.
Andy.
Mal byť pôvodne v trampskej osade za Berkom ale Janko Kuzma, ktorý to mal zariadiť nás mierne sklamal oznámením, že je obsadená. Nájsť v Berku náhradné miesto však nebol veľký problém a tak, hoci trochu neskôr ako po iné roky, sme zasadli okolo príjemne hrejivého ohníčka a piknikovali. Pravdu povediac 14 júla nebolo vôbec počasie na piknikovanie v prírode. Vonku bolo len nejakých 20 stupňov C a fúkal nepríjemný silný vietor, no i tak sa nás na mieste činu zišlo nečakaných 17 !!! humanoidov. Povyťahovali sme špekačky, zemiačky, vínečko, pivečko a dobrú náladu. Ale tá je už deväť rokov stálou súčasťou týchto našich letných akcií. Len škoda, že zas nikoho z nás nenapadlo priniesť foťák, takže fotky niesu a nebudú.
Andy.
Prednáška prvá v tomto roku a téma veľmi zaujímavá, lektoroval ju nám náš kamarát čestný člen klubu Waldo Urminský, inak pracovník Katedry fyziky plazmy MFF UK. Aj z tohto titulu má k danej téme dosť blízko. Vo svojom, aj keď amatérskom výskume sa zameral na využitie sily magnetizmu, ktorá je ešte stále nedocenená. Predviedol nám aj svoj model magnetického dopravníka. Fungoval !!! Železná gulička pekne vybehla hore – bez ohľadu na nejakú gravitáciu. Nebola to však jediná zaujímavosť. Waldo nám ukázal aj fotografie a kópie patentných listov na magnetické motory s veľkou účinnosťou a výkonom, ktoré však akosi nemajú šancu na využitie – ropné monopoly by to tak ľahko nedovolili. Hovorili sme aj o transformátoroch s magnetickým jadrom, ktoré by mali oveľa vyššiu účinnosť, ale aj o mnohých iných veciach a patentoch súvisiacich s témou.
Andy.
Bola to však nielen posledná akcia klubu v tomto roku, ale aj v tomto desaťročí, storočí a dokonca aj tisícročí. A to už bolo treba poriadne osláviť.
Program sme chystali od októbra, vymýšľali sme kadečo, aby bola čo najväčšia sranda. Do plánu sme si dali filmový kvíz, tombolu video a diskotéku. Zmenili sme aj občerstvenie – nevaril sa klasický „Novoconský“ guláš ale párky ! Výborne chutili. K tomu dobré pivečko (Peťo s Jančim sa niečo nabehali a Pišta niečo načapoval) a k tomu klasické tuhé i tekuté doplnky. Trochu nás mrzelo, že neprišli aj komárňančania, ktorí sa chystali na Dracon, bolo by ešte veselšie. Ale viacerí členovia Asociácie našťastie nezabudli prísť. Bavili sme sa skvele, výborne do toho zapadol aj film MÚMIA, ktorý doniesol Laco Pšenák - zábava aj napätie, dokonalé triky a krásna hudba Jerryho Goldsmitha. Rozhodne jeden z najlepších filmov, čo sme v tomto roku videli (čo sme pozerali z videa po polnoci, radšej nechcite ani vedieť). Jedine diskotéka sa z naplánovaných vecí nekonala, lebo nikomu akosi nebolo do tanca, skrátka bola to jedna z vydarených akcií a pripili sme si na nové storočie a na to aby sme to spolu vydržali ešte po mnoho rokov. Tak si k tomu držme palce !!!
Andy.
Zúčastnil som sa zasadania UFOklubu v Komárne spolu s ďalším členom vedenia asociácie Mirom Stanekom ktorý prišiel z Bratislavy a pri tej príležitosti som ich oboznámil so základmi problematiky volnej energie, s našimi praktickými výsledkami a samozrejme som doniesol pristrojček zvaný SMOT. Bol som spočiatku aj trochu v pomykove, vediac, že každé moje slovo pozorne sleduje gymnaziálny profesor ale keď som sa rozrozprával tak som na to aj zabudol. Počúvali ale všetci absolútne ticho a šum nastal až keď som skončil a pozval ich si vyskúšať ako gulička sama prebehne prístrojčekom, bez udelenia akejkoľvek počiatočnej energie. Vystriedali sa pri ňom všetci a neveriacky krútili hlavami. Potom to už ani nebol šum, v skupinkách živo diskutovali a niektorí dokonca navrhovali rôzne zlepšenia a tak, bol som veľmi spokojný, o nič iné ako o to, aby začali sami rozmýšľať a nielen slepo veriť dogmám mi vlastne ani nešlo.
WUMa.
Komárňanského pikniku sa okrem zástupcov vedenia asociácie teda mňa a Mira Sztaneka z Bratislavy zúčastnili aj členovia UFO sekcie, lepšie povedané celý SCI FI klub Orion. Konal sa u Terky na chate pri mŕtvom ramene Váhu. Rozpršalo sa ale ani to nám nepokazilo náladu. Opekačka bola aj tak fantatická, nálada aj vínko, no skrátka všetko tak ako má byť.
WUMa.
Hlavnou júlovou akciou klubu bol tradičný víkendový pokec v lone prírody, tentoraz pod celkom novým názvom.
Vydaril sa veľmi slušne, 22.7.2000 popoludní sa nás zišlo vyše dvadsať, akurát to malo menší zádrheľ v tom, že sme sa museli rozložiť na inom mieste ako po ostatné roky, lebo to „naše“ bolo už obsadené. Ale nakoniec, ani na tom náhradnom nebolo zle, drevo bolo po ruke a komárov tiež bolo oveľa menej. S UFO klubom Komárno sme sa dohodli, že v auguste sa zúčastníme na ich pikniku a účasť prisľúbili aj z AUFOBu.
Andy.
Celé to vlastne vymyslel Dénes Pintér, náš kamarát a sympatizant klubu, ešte dakedy vlani na jeseň, keď prvý krát prišiel medzi nás. Najprv nám to pripadalo len ako pekný sen, ale keď sme sa do toho obuli vážnejšie, začal sa tento sen postupne zhmotňovať. A 25. Februára (nie, nebojte sa, nebolo to súčasťou osláv Víťazného februára) sa tento sen stal skutočnosťou.
Keď plk. Ivan Bella vstúpil do vestibulu, kde sme ho čakali, v prvom okamihu sme ho nespoznali. Briadka a fúzy ho výrazne zmenili. Zároveň ma však jeho príchod aj mierne vyviedol z konceptu. Odrazu som nevedel, čo mám robiť skôr, pobehoval som hore-dolu ako splašený a trvalo nejakú chvíľu, kým som sa upokojil natoľko, aby som mohol hostí privítať a zahájiť besedu.
Besedu, akú snáď sci-fi klub ORION a jeho UFO-sekcia za vyše jedenásť rokov trvania nezažil. Nikoho z asi dvadsiatich klubistov a prítomných hostí (aj z Asociacie UFO Bádateľov) nebolo treba vyzývať k tomu, aby sa hlásili o slovo a kládli otázky. Koľko ich za tie vyše dve hodiny padlo, som sa ani nepokúšal rátať. Týkali sa všetkého možného, čo súvisí s kozmickými letmi. Nie len tými, ktoré uskutočňuje Rusko, ale pán Bella mal podivuhodne dobrý prehľad aj o kozmickom programe USA. Je výrazne odlišný od ruského, hlavne vo využívaní raketoplánov. Rusi síce majú Buran, ale stojí v hangári a nepoužívajú ho, lebo majú Mir. A ten zas nemajú Američania, preto musia tak často lietať hore na raketoplánoch. Rusi však na raketoplány nezabudli a pokračujú v ich vývoji. Veľa si sľubujú od nového typu, ktorý bude štartovať z chrbta veľkého bombardéra, ktorý ho vynesie do výšky asi desať km. Tým sa ušetrí veľa pohonných hmôt. Ale to je ešte len budúcnosť, rovnako ako aj plávajúci morský kozmodróm, ktorý chystajú spolu s Francúzskom. Hlavným tromfom ruského kozmického programu ostáva aj naďalej orbitálna stanica Mir, ktorá už síce mala byť stiahnutá z obehu, ale nakoniec sa rozhodlo o jej oživení a ďalšom využívaní na komerčné účely.
Najzaujímavejšie však boli určite jeho dojmy zo samotného pobytu na Mire. Dôkladne nám opísal štart kozmickej lode Sojuz, pocity z preťaženia (dosahuje asi 3,9 G), prechod do stavu bez tiaže, ale najmä samotný orbitálny komplex, jeho konštrukciu, ktorá musí znášať veľké zaťaženia, teplotné rozdiely, nápory kozmického žiarenia a nárazy mikrometeoritov (jeho vonkajší ochranný obal je zložený zo sedemdesiatich vrstiev !), vnútorné zariadenie, pracovný režim, ktorý mal po celý čas vyplnený vedeckými experimentmi, spôsoby stravovania, hygieny a spánku v stave bez tiaže. Nieje to nič jednoduché, hlavne ten spánok je dosť komplikovaný. Na palube Miru sa totiž pri obehovej frekvencii 1,5 hod. vystriedajú deň a noc 16 krát za 24 hodín. Preto sa posádka riadi moskovským časom. Keď je v Moskve deň, pracuje, keď je v Moskve noc odpočíva. Čo ma trochu prekvapilo, bol fakt, že posádka nemá stále spojenie so Zemou, ale len raz za 1,5 hod. Voľakedy bývalý ZSSR disponoval celou flotilou špeciálnych lodí, rozostavených po všetkých oceánoch, ktoré zabezpečovali nielen monitorovanie samotného letu, ale i stále spojenie s posádkami. Tie sú však už boh vie kde. Asi na ich prevádzku nemá Rusko peniaze.
Ivan Bella hovoril aj o svojich pozorovaniach zemského povrchu. Zaujímavé boli hlavne tie na nočnej strane Zeme. Napr. vysvietená Eifelova veža v Paríži bola viditeľná aj z výšky 400 km, jasne sa dali rozpoznať veľké mestá a osvetlené pobrežia svetadielov. Vedecké experimenty, ktoré na Mire robil, pripravila SAV. Najviac nás z nich zaujímali tie prepelice, ktoré sa vyliahli v stave bez tiaže. Škoda že prežili iba tri, ale i tak sa o nich dá povedať, že to boli prvé pozemské bytosti, ktoré sa narodili vo vesmíre, a teda vlastne mimozemské bytosti. A keď už sme pri nich, pán Bella pripustil, že podľa neho vo vesmíre skutočne môže nejaký inteligentný život existovať. Nedalo mi, aby som trochu nezabŕdol aj do minulosti kozmonautiky. Ukázalo sa však, že ju pán Bella pozná veľmi dobre, a nielen jej kladné stránky. Dôrazne napríklad odmieta zvrátené tvrdenia I. Nemereho o tom, že Gagarin nebol vo vesmíre, a že jeho smrť bola vražda zosnovaná KGB. Nič z toho podľa neho nieje pravda, tak isto, ako nedávne tvrdenia, že ani Američania neboli na Mesiaci. Minulosti sa tykala aj otázka na prvého československého kozmonauta Vladimíra Remka. Ten v súčasnosti žije v Moskve a robí tam obchodného zástupcu. Ivan Bella sa sním za pobytu vo Hviezdnom mestečku viackrát stretol a celkom sa spriatelili. V. Remek mu v mnohých veciach pomohol a poradil.
Aby som bol úplný, spolu s I. Bellom prišiel aj jeho kolega a švagor v jednej osobe mjr. Jozef Takács. Ten sa však dostal k slovu len pomerne zriedka, hlavne vtedy ak sa otázky prítomných týkali života a práce pilotov vojenských lietadiel letectva ASR. J. Takács je aktívny pilot, lieta (ak sú peniaze na benzín) na bombardéri Su-22.
Aj keď dnes ruský kozmický program nieje ani zďaleka tým, čím bol pred takými dvadsiatimi rokmi, kozmonauti sú v Rusku stále považovaní za ľudí s mimoriadnymi schopnosťami a zásluhami, a tešia sa úcte a vážnosti. Ivan Bella si ju samozrejme zaslúži tiež. Nielen preto, čo dokázal, ale hlavne preto, že napriek všetkému ostal obyčajným človekom - priateľským, skromným, ochotným a bezprostredným. Nikto z nás nemal ani na okamih pocit, že by mu sláva, ktorej sa nepochybne teší, čo i len trošku stúpla do hlavy. Po besede ochotne rozdával autogramy a fotografoval sa s nami, akoby sme boli starí kamaráti. Hneď sme to aj využili na to, aby sme ho pozvali do klubu (on i mjr. Takács sa stali jeho čestnými členmi) znovu niekedy o rok. Najprv padol návrh pozvať ho na Piknikon, ale práve v tom čase bude v USA na stáži vo výcvikovom stredisku amerických astronautoch. Snáď keď o rok príde, porozpráva nám, aké to tam bolo.
Andy.
Za Asociáciu dodávam, som nesmierne rád, že som sa zúčastnil takejto super akcie a mohol bližšie spoznať takého výborného a vzácneho človeka akým nesporne plk. Ivan Bella je. Verím, že aj tieto riadky budú povzbudením pre ostatné kluby, aby si vytyčovali na prvý pohľad neuskutočniteľné ciele, a budú nakoniec radi, že ich to vôbec napadlo a budú sa diviť prečo sa im to spočiatku zdalo nedosiahnuteľné ...
WUMa
Zišlo sa nás dvadsaťpäť, prišli aj kamaráti z UFO klubu v Komárne a z AUFOBu, tentoraz nechýbal ani Waldo ale chýbali niektorí naši fani, ktorí doteraz nechýbali ani na jednom. (Š. Huslica, Š. Mrváň, M. Vojtek). Napriek tomu nálada bola fajn. Schválili sme si plán na prvý polrok 2000, jedli guláš a ďalšie požívatiny tuhého skupenstva, popíjali šampanské respektívne kto čo doniesol. Zahrali si rôzne hry, zasmiali sa na vtipoch o blondínkach, ale najzaujímavejšie bolo počúvať Janka Mészárosa (UFOklub Komárno) a jeho zážitky bývalého vojenského letca. Takto družne sme pokračovali v konzumácii a nepanelových diskusiách až do ďalšieho dňa.
Andy.
Na zasadnutie Klubu Voyeger okrem mňa prišiel aj ďalší člen vedenia asociácie Miro Sztanek z Bratislavy ale len dvaja členovia, ostatní sa vraj ospravedlnili pre chorobu a tak, takže sa vlastne nekonalo. Škoda azda na budúce to vyjde lepšie.
WUMa.
Takzvaná „záverečná“ teda posledné klubové stretnutie v roku na Komárňanský spôsob. Bola perfektná nálada, dobré jedlo a pitie. Okrem mňa ako zástupcu vedenia Asociácie UFO Bádateľov boli pozvaní a prišli členovia UFOsekcie Orion Nové zámky.
WUMa
Ako po iné roky zúčastnili sme sa kongresu v Košiciach. Konal sa od 27 až 28 novembra 1999. Teda dvojdňový maratón prednášok a ako vždy do teraz neľutovali sme, bol na veľmi vysokej úrovni. Prišlo mnoho prednášateľov z rôznych krajín /Česká republika, Maďarsko, Poľsko/ R. Lesniakiewicz, J. Krzyzanowski, T. Niesporek, K. Piechota, S. Pusztay, M. Doležal, A. Česal, O. Kocina. Okrem toho niekoľko slovenských, čiže veľa, veľmi veľa zaujímavých informácií.
WUMa.
Poviete si, desať rokov v živote človeka dokopy nič neznamená. Ale v živote takého klubu, ako je náš, to už je niečo celkom iné. Pravdu povediac len tie najlepšie sa dožijú takéhoto veku.
O dôvod na oslavu viac. V ten večer sa nás v knižnici zišlo toľko, ako hádam ešte nikdy predtým. Nielen nás, Orioňákov, ale prišli aj hostia hádam z celého Slovenska. Za všetkých spomeniem aspoň UFO klub Komárno, členov Asociácie UFO Bádateľov a Waldo ktorý nemohol prísť, poslal za seba náhradu, svoju krajšiu polovičku, čo sme všetci náležíte ocenili. Dostali sme od riaditeľky narodeninovú tortu s desiatimi (nesfúknuteľnými) sviečkami, pripili si šampanským, zajedli si výborného guláša a potom sme už len skoro do bieleho rána debatili, spomínali na všetko dobré a pekné, čo sme v klube zažili (to zle a škaredé sme nechali odplávať) a dávali si smelé plány do ďalších desiatich rokov.
Andy.
Už tradične sme sa zúčastnili kongresu v Košiciach, ktorý tento krát usporiadal Fenomenologický klub Košice pod vedením pána Miloša Jesenského.(V minulosti kongres poriadalo UFO Centrum Košice) Konal sa 28 a 29 novembra 1998. Teda dvojdňový maratón prednášiek a ako vždy do teraz neľutovali sme, obohatil nás o rôzne nové aspekty nášho bádania. Až na drobné organizačné kiksi všetko prebiehalo v priateľskej rovine a jediné čo sa dá vytknúť, je že zástupcovia slovenského UFOlogického hnutia neboli prizvaný a ani im nebolo umožnené prezentovať výsledky svojho bádania. Dúfam, že v budúcnosti dôjde k náprave a nakoľko v závere kongresu prebehlo jednanie medzi Fenomenologickým klubom a Asociáciou o ich vstupe do našich radov, budeme sa snažiť vplývať na pána Jesenského týmto smerom. Prišlo viacero prednášateľov z rôznych krajín USA, Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Ťažko spomenúť všetky zaujímavé prednášky, preto aspoň tá najzaujímavejšia.
Predniesol ju Hosť najvzácnejší, pán Derrel Sims z USA, prezident Nadácie pre interaktívny výskum a kozmické technológie, výskumník implantátov a únosov ľudí do UFO.
Veľmi obšírne informoval o výsledkoch svojho viac ako 34 ročného bádania okolo fenoménu únosov a implantátov, o jeho fundovanom prístupe hovorí okrem iného aj fakt vlastného zážitku s únosom a jeho hypnoterapeuticka profesia. Venuje sa aktívne regresnej hypnóze ako hypnoanesteziológ asistuje pri chirurgických zákrokov spojených s odstraňovaním implantátov a vyšetrovaní tehotenstiev pri ktorých postihnuté ženy tvrdia, že boli oplodnené mimozemšťanmi. Celú svoju prednášku bohato dokumentoval fotografickými, röntgenovými a ultrazvukovými snímkami. U nás sa podobným prípadom venovala len malá vážnosť a po vzhliadnutí "hmatateľných" dôkazov si teraz myslím že to bola chyba. Ak máte záujem o viac informácií pozrite si adresu http://www.ALIENHUNTER.org a napíšte čo si myslíte vy ...
V nedeľu sme sa rozišli obohatení o mnoho príjemných zážitkov za každodennými starosťami ...
WUMa.
V pondelok 5. Októbra 1998 sa v Regionálnom kultúrnom stredisku v Nitre konalo stretnutie záujemcov o založenie UFO klubu Nitra. Obavy, že sa nestretne dostatočný počet záujemcov sa nenaplnili a záujemcov bola skoro plná sála. Ako Asociácia sme boli oficiálne pozvaní a veru sme sa tam zišli tiež v hojnom počte. Za Bratislavu Miroslav Sztanek, Miroslav Knapp a Miriam Sztaneková. Za Trnavu Miroslav Karlík a za vedenie Asociácie ja. Celú akciu vlastne zorganizoval Gejza Pereszlényi z UFO magazínu po dohode s vedúcou strediska pani Gundovou. Úvodné slovo tiež preto patrilo jemu. Potom si vzal slovo Miro Karlík a snažil sa za prispenia Mira Knappa a mňa predostrieť všetkým budúcim členom klubu čo ich asi čaká a čoho sa poprípade majú vyvarovať. Záverom sa všetci zúčastnení dohodli na ďalšom stretnutí 22. Októbra 1998 kedy by mal byť zvolený predseda. Medzi prítomnými bola aj jedná pani, ktorej rozprávanie nás veľmi zaujalo, k jej prípadu sa ešte vrátime nakoľko sa jedná pravdepodobne o stretnutie 2 a 4 druhu. Tiež tam boli aj fotografie pravdepodobného "ufa" iného člena. Aj k tomu sa v krátkej dobe po bližšom preskúmaní vrátime.
WUMa.
Tento krát som sa zúčastnil ako zástupca AUFOB pikniku poriadaného UFO - sekciou pri Sci - Fi klube Orión v Nových Zámkoch celkom sám. Konal sa 25 Júla 1998 o 16 hodine na ich tradičnom mieste neďaleko Fillerovho kopca pri rieke Nitre. Prišli aj zástupcovia UFO klubu Komárno. Popri opekaní špekáčikov a pri červenom vínku sa rozprúdila veľmi živá debata. Rozoberali sa všelijaké otázky a v takejto neformálnej a veľmi srdečnej atmosfére predsedkyňa UFO klubu Komárno Terezia Lukacsová sa zaujímala čo by pre nich znamenal vstup do AUFOB. Nie len jej zvedavosť bola asi uspokojená nakoľko v závere pikniku došlo k oficiálnemu vstupu do asociácie. Takže môžem povedať " UFO klub Komárno vitaj v našich radoch !"
Po 21 hodine sme sa rozišli optimisticky naladení za každodennými starostami ...
WUMa.
Už tradične sme sa zúčastnili kongresu v Košiciach. Konal sa od 28 až 30 novembra 1997. Teda trojdňový maratón prednášiek a ako vždy do teraz neľutovali sme, bol na veľmi vysokej úrovni. Prišlo mnoho prednášateľov z rôznych krajín /Česká republika, Maďarsko, Poľsko/ Marie Löwová, Petr Novák, G. Tarcali, S. Pusztaj, B. Rzepecki, K. Piechota a iní. Ťažko spomenúť všetky zaujímavé prednášky, preto aspoň niektoré.
M. Lowová - Psychologické
aspekty únosov do UFO
M. Jesenský - Foo-fighters – mimozemské technológie
v Hitlerovej Tretej ríši ?
P. Novák - Spôsobuje UFO kruhy v obilí ?
M. Schuster - Štatistika pozorovaní UFO na Slovensku do
roku 97.
B. Rzepecki - Historické pozorovania UFO v Poľsku
U prednášky M. Schustera sa trochu zastavím nakoľko mimo iné spomenul bádanie okolo Slovenských gúľ. Vyslovil viacero hypotéz o možnom procese vzniku gúľ. Jedna z hypotéz hovorí o pôsobení rádioaktívneho žiarenia. Túto hypotézu sme podporili aj my nakoľko vlastnými meraniami sme zistili mierne zvýšenú úroveň rádioaktívneho pozadia v lokalite výskytu gúľ. Pravda naše meranie nieje natoľko presné aby sa dalo zistiť kedy došlo k vzniku gúľ. Tu však chcem vyzdvihnúť práve spoluprácu aj keď nie vopred dohodnutú pri riešení problému. Klub Hyperion síce lokalitu spopularizoval, dokonca vyvinul aj snahu o prehlásenie oblasti za chránenú a konzultoval možnosť vzniku s geológmi Slovenského Geologického Ústavu Dionýza Štúra v Bratislave ale aj títo sa vyjadrovali k vzniku len veľmi zdržanlivo. Pravda ako sa hovorí viac hláv viac rozumu a tak Martin Schuster z Košického UFO - Centra nelenil a vypravil sa za fyzikmi. Títo mu predostreli ak sa nemýlim 5 ! rôznych hypotéz. A o tom chce byť naša asociácia. Tím, že sa iné kluby teda iní ľudia dozvedia o práci toho ktorého bádateľa môže sa značne urýchliť výskum všetkých zúčastnených. Naše ambície niesu stať sa nadradenou organizáciou ale práve iba týmto tmelom spájajúcim inak samostatné kluby alebo bádateľov. Tie kluby a jednotlivci ktorí sa už stali našimi členmi tú potrebu spolupráce chápu a verím že aj ostatní to časom pochopia.
Ale dosť vlastnej propagácie, vrátim sa ku kongresu. Atmosféra bola veľmi príjemná čo sa prenieslo aj do hotelovej izby, kde sme ešte dlho do noci rozoberali prednášky
Z ľava do prava :
Waldemar Urminský / člen vedenia AUFOB, člen klubu Hyperion /
Miroslav Sztanek / člen vedenia AUFOB, člen klubu Hyperion /
Radovan Dohaňoš / predseda UFO klubu Michalovce /
Mária Slivková / Čadca , členka klubu Hyperion /
Zoltán Benkovics / člen klubu Hyperion /
V nedeľu sme sa rozišli optimisticky naladení za každodennými starosťami ...
WUMa.
Zúčastnili sme sa výpravy klubu Hyperion za slovenskými guľami na Kysuciach. Prinášame vám aspoň pár fotiek tohto nevysvetliteľného javu. V pieskovci ktorého jednotlivé vrstvy sú veľmi rôznorodé, od úplne jemného piesku až po vrstvy kameňov veľkosti centimetrov sa z neznámych príčin vytvárajú guľovité útvary rôznych veľkostí od pár centimetrov po niekoľko metrov.
Pohľad na kameňolom, dominuje asi dvojmetrová „Mery“, v pravo hore vidno odtlačok po vylúpnutej guli.
Bočný pohľad na „Mery“.
„Odtlačok“ po vylúpnutej len asi metrovej guli ...
WUMa