MEG - Motionless Electromagnetic Generator

          Teda bezpohybový elektromagnetický generátor alebo v skratke MEG, sa mi videl od začiatku ako som ho našiel na už viackrát spomínaných stránkach J.L. Naudina velmi zaujímavý. Aj pri logickom rozbore činnosti mi totiž vychádzala účinnost minimálne 1,80 čiže veľmi zaujímavá. Pod dojmom v podstate nezdaru s magnetickým motorom a najmä po zverejnení už druhej verzie MEGu J.L. Naudinom som sa okamžite rozhodol všetko nechať tak a venovať sa naplno experimentom s ním.

          Ako taký MEG vyzerá vidieť na obrázku, podľa autora Toma Bearden má mať účinnosť najmenej (COP) 5 čo zodpovedá našim 500% !!! V podstate ide o  ako keby transformátor s tým rozdielom, že zdrojom magnetického toku je permanentný magnet. Vstupné cievky (actuators coils) len akoby prepínajú magnetický tok z pravej strany na lavú a naopak. Táto zmena magnetického toku indukuje vo výstupných cievkach (Collectors Coils) výstupné napätie.

Obrázky počítačovej simulácie to úplne presne ukazujú ...

Pri vybudení pravej primárnej cievky :

Pri vybudení ľavej primárnej cievky :

V kľudovom stave :

Pri logickom rozbore mi vychádzalo toto:

• 1.)              V kľudovom stave sa magnetický tok permanentného magnetu uzatvára cez obe polovičky jadra a teda cez všetky cievky.
• 2.)              Ak si teraz vezmeme v úvahu len pravú stranu, máme takúto zostavu, magnet, primárna cievka, sekundárna cievka a okruh sa uzatvára cez jadro. Privedený impulz do primárnej cievky spôsobí zmenu magnetického toku, ktorá sa prejaví indukciou v sekundárnej cievke. Z bežných výpočtov transformátora nám vyjde, že na výstupe sa nám objaví približne rovnaký impuls, teda po odrátaní strát v cievke, jadre a podobne čo býva 2 – 5% teda aj po zaokrúhlení dolu minimálne 90% vstupného impulzu.
• 3.)              Kedže máme dve spojené strany rovnaká zmena len opačného znamienka sa prejaví aj v ľavej strane, kde rovnako po odčítaní strát nám zostane minimálne 90% vstupného impulzu. A už máme 90 + 90 = 180% !!!
• 4.)              Nakoľko primárna cievka nemusí prekonávať magnetický tok permanentného magnetu úplne, len mu akoby zahatá cestu a ten sa presmeruje do druhej strany, čiže lahšie spôsobí zmenu toku v tej ktorej vetve, môže byt účinnosť ešte väčšia.

Nameraná úcinnost J.L. Naudinom na jeho MEGu v prvej verzii s obyčajným železným jadrom 1,75 až nápadne súhlasí s mojími logickými uzávermi, no ale prax ukáže, najprv po dlhšom zvažovaní som pozmenil zapojenie ovládacej elektroniky nasledovne:

• 1.)              doplnil reguláciu šírky impulzu
• 2.)              doplnil o pozvoľný nábeh
• 3.)              doplnil stabilizáciu a reguláciu napätia nielen do ovládača ale aj do samotného MEGu.
• 4.)              Kedže som plánoval rôzne experimenty na dosku plošných spojov som doplnil aj usmernovače s rýchlou diódou a zátažový odpor M1/5W som urobil odpojitelný.

Výslednú schému môžete vidiet tu a zapojenie dosky tu. Oproti Naudinovi som sa rozhodol použit feritové jadro lebo obyčajné železné sa mi videlo pre navrhované frekvencie úplne nevhodné a jadro z pásov kovového skla navrhnuté autorom absolútne (aspon vtedy pre mňa) nezohnatelné. Okrem toho som si myslel, ak to funguje malo by sa to prejavit aspon čiastočne aj na ferite teda ak princíp nieje založený vyslovene na vlastnostiach materiálu jadra. Kovové sklo, teda nanokryštalické jadro podľa mojej mienky je použité hlavne preto, že umožnuje ďaleko väčšie sýtenie teda magnetický tok bez hrozby presýtenia a vyznačuje sa menšími stratami v jadre. Namiesto magnetu som použil elektromagnet a to z dvoch dôvodov.

• 1.)              nevedel som momentálne zohnat vhodný silný magnet
• 2.)              ale najmä chcel som mat možnost plynulo ovládat magnetický tok jadrom !

Jadra som použil z rozobraných vysokonapäťových transformátorov zo starých monitorov, bolo to síce trochu pracné, lebo jadrá sú zalepené v kostrickách.

Musel som ich pílkou na železo doslovne vypiľovať a potom opatrne zohriat na teplotu väčšiu ako 150 stupnov aby sa rozlepili.

Po očistení som mal už jednoduchšiu prácu, vyrobiť kostričky na navíjanie.

Trochu bol problém ako navinúť primárne ale sekundárne cievky a elektromagnet ...

Poskladané jadro s cievkami ...

Čiastočne osadená doska plošných spojov ...

Kompletná zostava pred oživením ...

Na napájanie som použil starší spoľahlivý univerzálny zdroj vlastnej konštrukcie (zhotovený niekedy ešte v osemdesiatych rokoch).

Okrem niekoľkých stabilných napätí dáva jedno regulovatelné a to som použil na napájanie cievky nahrádzajúcej magnet.

Pri oživovaní som postupoval takto:

Najprv som zmenou frekvencie pri zníženom napätí našiel rezonančnú frekvenciu výstupných cievok, teda bod kedy je na nich nakmitané najväčšie napätie. Upozornujem, že to treba zopakovať pri každej zmene jednosmerného sýtenia, nakoľko zmenou sýtenia dochádza na feritovom jadre k zmene indukčnosti cievok a tým aj rezonančnej frekvencie cievok.

 Dodatok.

          Dnes ked toto píšem už je dostupná patentná listina US6362718 dokonca aj jej český preklad od pána Wojnara (GEWO) ktorý nájdete na stránke http://www.gewo.info/ve/popis.htm a po jeho preštudovaní nájdete že:

• 1.)    Na prvom mieste autor Thomas Bearden upozornuje aby sa používalo sýtenie jadra také aby nedošlo k nasýteniu teda saturácií jadra, nakoľko to by malo za následok nárast prúdu na vstupe teda nárast príkonu bez zmeny na výstupe a teda vlastne k zbytočným stratám.
• 2.)    Hovorí o potrebe upravit frekvenciu tak aby na výstupných cievkach bolo co najväčšie napätie a potom upravit šírku samostatného impulzu na najmenšiu hodnotu dostačujúcu ešte k vybudeniu výkonu, teda vlastne dostat cievky do rezonancie a znížením šírky impulzov znížit zbytočné straty, ktoré by sa prejavili len nárastom tvorby stratového tepla ale nie výkonu. Za týmto úcelom, bod 1 a 2 je autorom použité špeciálne jadro s malými magnetickými stratami.
• 3.)     Hovorí, že zmenou poctu závitov možno jednoducho regulovat výstupné napätie, pričom výstupný výkon by sa nemal výrazne meniť a súčinitel výkonu by mal byť vždy významne väčší ako 1 !!!
• 4.)    Kedže nepretržitou činnostou elektromagnetického generátora dochádza k postupnému odmagnetizovaniu magnetu autor odporúca použit samário – kobaltové  alebo neodymové magnety.
•