MEG - Motionless Electromagnetic Generator

 

          Teda bezpohybový elektromagnetický generátor alebo v skratke MEG, sa mi videl od začiatku ako som ho našiel na už viackrát spomínaných stránkach J.L. Naudina velmi zaujímavý. Aj pri logickom rozbore činnosti mi totiž vychádzala účinnost minimálne 1,80 čiže veľmi zaujímavá. Pod dojmom v podstate nezdaru s magnetickým motorom a najmä po zverejnení už druhej verzie MEGu J.L. Naudinom som sa okamžite rozhodol všetko nechať tak a venovať sa naplno experimentom s ním.

          Ako taký MEG vyzerá vidieť na obrázku, podľa autora Toma Bearden má mať účinnosť najmenej (COP) 5 čo zodpovedá našim 500% !!! V podstate ide o  ako keby transformátor s tým rozdielom, že zdrojom magnetického toku je permanentný magnet. Vstupné cievky (actuators coils) len akoby prepínajú magnetický tok z pravej strany na lavú a naopak. Táto zmena magnetického toku indukuje vo výstupných cievkach (Collectors Coils) výstupné napätie.

Obrázky počítačovej simulácie to úplne presne ukazujú ...

Pri vybudení pravej primárnej cievky :

Pri vybudení ľavej primárnej cievky :

V kľudovom stave :

Pri logickom rozbore mi vychádzalo toto:

Nameraná úcinnost J.L. Naudinom na jeho MEGu v prvej verzii s obyčajným železným jadrom 1,75 až nápadne súhlasí s mojími logickými uzávermi, no ale prax ukáže, najprv po dlhšom zvažovaní som pozmenil zapojenie ovládacej elektroniky nasledovne:

Výslednú schému môžete vidiet tu a zapojenie dosky tu. Oproti Naudinovi som sa rozhodol použit feritové jadro lebo obyčajné železné sa mi videlo pre navrhované frekvencie úplne nevhodné a jadro z pásov kovového skla navrhnuté autorom absolútne (aspon vtedy pre mňa) nezohnatelné. Okrem toho som si myslel, ak to funguje malo by sa to prejavit aspon čiastočne aj na ferite teda ak princíp nieje založený vyslovene na vlastnostiach materiálu jadra. Kovové sklo, teda nanokryštalické jadro podľa mojej mienky je použité hlavne preto, že umožnuje ďaleko väčšie sýtenie teda magnetický tok bez hrozby presýtenia a vyznačuje sa menšími stratami v jadre. Namiesto magnetu som použil elektromagnet a to z dvoch dôvodov.

Jadra som použil z rozobraných vysokonapäťových transformátorov zo starých monitorov, bolo to síce trochu pracné, lebo jadrá sú zalepené v kostrickách.

Musel som ich pílkou na železo doslovne vypiľovať a potom opatrne zohriat na teplotu väčšiu ako 150 stupnov aby sa rozlepili.

Po očistení som mal už jednoduchšiu prácu, vyrobiť kostričky na navíjanie.

Trochu bol problém ako navinúť primárne ale sekundárne cievky a elektromagnet ...

Poskladané jadro s cievkami ...

Čiastočne osadená doska plošných spojov ...

Kompletná zostava pred oživením ...

Na napájanie som použil starší spoľahlivý univerzálny zdroj vlastnej konštrukcie (zhotovený niekedy ešte v osemdesiatych rokoch).

Okrem niekoľkých stabilných napätí dáva jedno regulovatelné a to som použil na napájanie cievky nahrádzajúcej magnet.

Pri oživovaní som postupoval takto:

Najprv som zmenou frekvencie pri zníženom napätí našiel rezonančnú frekvenciu výstupných cievok, teda bod kedy je na nich nakmitané najväčšie napätie. Upozornujem, že to treba zopakovať pri každej zmene jednosmerného sýtenia, nakoľko zmenou sýtenia dochádza na feritovom jadre k zmene indukčnosti cievok a tým aj rezonančnej frekvencie cievok.

 

 Dodatok.

          Dnes ked toto píšem už je dostupná patentná listina US6362718 dokonca aj jej český preklad od pána Wojnara (GEWO) ktorý nájdete na stránke http://www.gewo.info/ve/popis.htm a po jeho preštudovaní nájdete že: